MARIÁN ŠUPEJ OSLÁVI 50.

  • 20. mája 2020
  • Oznam
  • 736 Views

Marián Šupej, tréner staršieho dorastu, oslavuje okrúhle životné jubileum.

 

Meno Šupej je dlhodobo spojené s martinským futbalom. Zdeno Šupej hájil martinské farby v 70tych rokoch, a aj synovia išli v jeho šľapajách. Vyrástli na martinskom štadióne a neskôr sa stali hráčmi prvého družstva Martina. Jeden z nich, Marián, je v súčasnosti jeden z najskúsenejších trénerov MŠK FOMAT Martin a práve 21. mája oslavuje okrúhle životné jubileum – 50 rokov.

Pri tejto príležitosti sme mu položili desať otázok:

  1. Pán tréner, priblíž nám svoje prvé futbalové kroky. Ako si sa k futbalu dostal, kto ťa sprevádzal v jeho začiatkoch a ako si spomínaš na celé mládežnícke obdobie?

Už ako dieťa som sprevádzal otca na jeho zápasoch. Vždy som s nadšením sledoval jeho brankárske zákroky. Ako asi každý syn, aj ja som chcel napodobňovať svojho úspešného otca. V tej dobe sme ako chlapci väčšinu času trávili pred panelákom hraním futbalu. Raz ma oslovil otcov kamarát Janko Lukášik: „ zajtra ťa chcem vidieť v Martine na tréningu“. To bol môj začiatok v martinskom drese.

  1. Dnes už z pozície skúseného trénera. Našiel sa v tomto období tréner na ktorého rád spomínaš? Bol niektorý tréner taký, ktorý oproti iným ovplyvnil svojim prístupom viac tvoju futbalovú budúcnosť?

V mládeži ma trénovalo viacero výborných trénerov. Napríklad J. Záborský, Oto Líška, J. Eliášek, E. Kunert, F. Karkó. Špecifické boli aj brankárske tréningy s J. Huťkom. Osobne mi najviac inklinoval prístup V. Dubovického. On nás vedel „zblázniť“, jednoducho sme ho milovali.

  1. V čom sa podľa teba zmenila práca s mládežou oproti dobe kedy si bol ty mládežník?

Postupne, ako sa menil futbal, sa menil aj tréningový proces. Hra sa výrazne zdynamizovala a k tomu sa samozrejme menia aj tréningové jednotky. Dnes sa oveľa viac pracuje s loptou. Myslím si, že v minulosti bolo oveľa viac talentovaných hráčov.

  1. Aká bola tvoja následná futbalová kariéra, a na ktorú futbalovú „štáciu“ si najradšej spomínaš?

Po vojne som sa vrátil do materského klubu, ktorý bol v dezolátnom stave. Prišla však ponuka z Bytče a tak som odišiel. Na tú dobu som tam mal výborné podmienky. Boli to krásne roky. Odtiaľ som prestúpil do Liptovského Mikuláša. Opäť krásne roky. Na chvíľu som sa vrátil domov, ale na toto obdobie sa mi spomína veľmi ťažko. Vypadli sme z II. ligy, ale to bol iba výsledok dlhodobej krízy v martinskom futbale. Záver kariéry som dochytal v Belej/Dulice. To boli opäť nádherné roky s výbornými spoluhráčmi a oddanými funkcionármi.

  1. Kedy si začal rozmýšľať nad trénerskou kariérou, prípadne je niekto kto ťa na túto dráhu najviac pritiahol?

Moja trénerská kariéra začala v pomerne mladom veku. Vtedy v začínajúcom FOMAT-e ma oslovil P. Bučko, či by som netrénoval brankárov. Pamätám si na Ď. Martvoňa, L. Burdu a na akej výbornej úrovni už vtedy boli.

  1. Môžeš nám priblížiť tvoj trénersky – kariérny rast v MŠK FOMAT Martin? Pôsobil si ako tréner aj niekde inde ako v Martine?

Potom som sa na dlhšiu dobu odmlčal, lebo som sa futbalu venoval profesionálne. Za Fomat však začal hrávať syn Marián a tak som postupne začala pomáhať. Následne sa však uvoľnil post trénera v ročníku za ktorý hrával a ja som bez váhania súhlasil s ponukou trénovať ročník 1996. Postupne som s ním prešiel až do kategórie U19. Napriek viacerým ponukám som nikde inde ako vo Fomate netrénoval.

  1. Dnes si jeden z najskúsenejších trénerov MŠK FOMAT Martin, od začiatku tohto roku držiteľom trénerskej licencie UEFA A. Aká je tvoja trénerská filozofia? Čo si na hráčoch najviac vážiš? Čo ťa naopak na svojich zverencoch najviac trápi?

Tým, že moju hráčsku kariéru ovplyvňovali výborný tréneri, snažil som sa od nich pochytiť tie dobré veci. Moja filozofia je jednoduchá. Ak veríš tomu čo robíš, budú tomu veriť aj tvoji hráči. Nehanbím sa opýtať keď niečo neviem, počúvam kolegov, svojich hráčov, hľadám inšpiráciu z rôznych zdrojoch. Aj v okrese je množstvo výborných trénerov a aj od nich sa dá veľa naučiť. Dôležitý je však cieľ. Asi ako každý tréner a ja mám rád pracovitých hráčov. Naopak vadí mi lenivosť, nedochvíľnosť.

  1. „Zalistuj“ vo svojej trénerskej kariére. Nájde sa hráč na ktorého si mimoriadne hrdý alebo je niekto s kým sa ti výborne spolupracovalo?

Za tie roky trénovania je ťažké vydvihnúť jednotlivca. Asi najviac mi však prirástli k srdcu, keď sa spojili ročníky 1995-1996 a 1996-1997. Asi preto, že sme vyhrali 2x po sebe II. dorasteneckú ligu. Hral tam môj syn a jeho spoluhráčov som bral ako vlastné deti. To však pokračovalo aj s ďalšími ročníkmi. Veď bez vzájomného vzťahu by to nefungovalo.

  1. V minulosti si navštívil aj akadémiu tradičného anglického Derby County. Ako si sa tam dostal a môžeš nám aspoň z časti priblížiť ako taká akadémia funguje? Je možné ju prirovnať k nejakej našej mládežníckej akadémii?

Je to už dávno ale ten zážitok mám dodnes vo svojom srdci. Bol som tam na týždennej skúške s Jakubom Malkom. Akadémia bola na špičkovej úrovni. Servis okolo hráčov neuveriteľný. Čo ma však najviac prekvapilo bol tréningový proces. Trénovali sme presne ako oni ale zázemie a už spomínané podmienky boli pre mňa ako z vesmíru. Po toľkých rokoch majú podobné podmienky iba v Žiline a Dunajskej Strede.

  1. Na záver, ako vidíš situáciu v dnešnom komplikovanom období spojenom s pandémiou COVID-19 keď je nedostatok financií na šport? Ako postihla táto situácia teba?

Ja nemám pocit, že šport v Martine ovplyvnila pandémia. Veď predtým tu bola nútená správa a stále nejaký problém ako (ne)dať peniaze na šport. Vždy to bolo a bude o ochote ľudí pomôcť. Ja verím, že toto ťažké obdobie všetci zvládneme a budeme sa spoločne s rodičmi tešiť z detí, ktoré nám vyrastajú v zdravom športovom prostredí.

Ďakujeme za odpovede a v mene celého klubu MŠK FOMAT Martin želáme ešte veľa životných a športových úspechov. Všetko najlepšie.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *