(Michal Fúčela – tréner kategórie U17)
Michal, dovoľ, aby sme najprv na úvod pogratulovali k tomuto skvelému úspechu. Skús nám priblížiť, ako sa rodil?
Ďakujem veľmi pekne, vážim si to – pre nás všetkých to naozaj veľa znamená. Tento úspech sa nerodil zo dňa na deň. Bol to výsledok dlhodobej práce, odhodlania a hlavne tímového ducha. Sezónu sme začali s veľkou pokorou, no s jasným cieľom zlepšovať sa každý tréning, každý zápas. Chalani ukázali obrovský charakter – zvládali aj ťažké chvíle, nevzdávali sa, podporovali jeden druhého. Za týmto titulom sú hodiny driny, odriekania, aj veľká podpora zo strany realizačného tímu, rodičov a klubu. Každý jeden člen tohto tímu má na tom svoj podiel – a preto tento úspech patrí všetkým.
Pred jarnou časťou ste mali cieľ skončiť v tabuľke do 5. miesta, no vy ste dokázali mužstvo poblázniť a zo 45 možných bodov získali neuveriteľných 41. Ako sa Vám to podarilo?
Áno, pred jarnou časťou sme boli realisti – cieľ do prvej päťky bol ambiciózny, ale z nášho pohľadu reálny. Vôbec sme si netrúfali hovoriť o titule. Ale niečo sa zlomilo – v kabíne, medzi chalanmi, aj v nás tréneroch. Začali sme si ešte viac veriť, narastala sebadôvera, atmosféra bola výborná a všetci sme cítili, že máme na viac. Dôležitým aspektom bolo aj okysličenie kádra v zimnej prestávke. Chalani nielen počúvali, ale najmä verili tomu, čo robíme. Na tréningoch išli naplno, v zápasoch nechávali na ihrisku srdce. Pracovali sme systematicky – nielen na taktike, ale aj na mentálnom nastavení. Po každom víťazstve sme ostávali pri zemi a po každej ťažšej chvíli sme si to vyrozprávali a zomkli sa ešte viac. Myslím si, že práve tá súdržnosť, viera v spoločný cieľ a pokora nás doviedli až sem. 41 bodov z 45 nie je náhoda – je to obraz tvrdej práce a jednoty.
Chcel by si niekoho z tímu vyzdvihnúť, bol tam ten ako sa hovorí líder, ktorý zdvíhal vlajku, keď bolo treba?
Každé mužstvo potrebuje lídrov – a my sme ich mali. Ale čo je krásne, nebol tam iba jeden. Mali sme viacero chalanov, ktorí vedeli v správnej chvíli prehovoriť, potiahnuť ostatných, podržať tím, keď sa nedarilo. A to je obrovská výhoda. Samozrejme, boli tam aj hráči, ktorí svojím výkonom na ihrisku či prístupom mimo neho vyčnievali. Mená asi netreba konkretizovať – oni sami vedia, koho sa to týka a my si ich vážime. Ale musím povedať, že najväčšou silou tohto tímu bola práve jeho vyrovnanosť a súdržnosť. Každý mal svoju úlohu. Spolu to fungovalo výborne a preto dnes môžeme oslavovať. Takže ak by som mal niekoho vyzdvihnúť, tak celý tím – ako jeden organizmus, ktorý ťahal za jeden povraz.
Kedy si začal veriť, že môžeme získať ligový triumf?
Priznám sa úprimne – úplne na začiatku jari som o titule vôbec nerozmýšľal. Boli sme nohami pevne na zemi, sústredení len na najbližší zápas. Ale potom prišli víťazstvá, ktoré neboli len o výsledku, ale aj o výkone, o charaktere, o tom, ako mužstvo dokázalo reagovať na tlak či nepriaznivý vývoj. A tam som si začal hovoriť: „Títo chalani na to naozaj majú.“ Zlomový moment prišiel asi vtedy, keď sme zvládli sériu zápasov proti silným súperom a videl som, ako nám rastie sebavedomie, ale zároveň nezabúdame na pokoru. Možno to nebol konkrétny deň alebo zápas, ale skôr pocit, ktorý vo mne silnel – že máme tím, ktorý je mentálne aj futbalovo pripravený ísť až do konca.
Ako sa chystáte tento veľký úspech osláviť?
Nejaké oslavy už prebehli po poslednom zápase, pri odovzdávaní pohára a medailí, ale chystáme ešte spoločné stretnutie, kde sa všetci zídeme, uvoľníme, zaspomíname na sezónu, zaspievame si a možno si aj niečo symbolicky pripijeme. Bude to hlavne o radosti, vďake a spolupatričnosti – aby si to každý jeden člen tímu mohol vychutnať naplno. Ale čo je najdôležitejšie – chceme oslavovať so srdcom. Nie kvôli výsledku, ale kvôli tomu, akú cestu sme spolu prešli. Lebo tento titul nie je len o pohári, ale o spomienkach, ktoré nám zostanú na celý život.
Na záver by som chcel zo srdca poďakovať predovšetkým našim chalanom. Bola to sezóna, na ktorú nikdy nezabudneme – a nie len kvôli titulu. Vytvorili sme si medzi sebou vzťahy, ktoré sú oveľa silnejšie než len futbalové. Títo chlapci nám neskutočne verili, išli za mnou aj mojím trénerským kolegom od prvej chvíle, prijali naše myšlienky, bojovali za seba, za tím, za klub – a aj za nás.
Pre nás osobne to neboli len hráči – boli to naše deti. Každý jeden z nich. Sledovať ich rast, nielen futbalový, ale aj osobnostný, bola obrovská česť a radosť. Ďakujem im za každú chvíľu – za smiech, pot, emócie, aj slzy. Tento titul je len čerešnička na torte, ale to, čo sme si spolu vybudovali, bude mať hodnotu ešte dlhé roky. Ďakujem, chlapci. Sme na vás nesmierne hrdí.
