(Na slovíčko s trénerom A tímu)
Máme za sebou veľmi úspešne zvládnutú jarnú časť ligy, keď sme z 13 duelov 7 vyhrali, 4 remizovali a podľahli sme len Bečku Dukly a celkovému víťazovi ligy z Bytče. Preto je na mieste, aby sme oslovili jedného zo strojcov celkového 6. miesta v tejto sezóne – trénera Jožka Schmieda.
Ako by si celkovo zhodnotil tento ročník?
Počas celej sezóny bolo vidieť obrovský progres. Nie len výsledkovo, ale hlavne mentálne. Mužstvo sa naučilo zvládať tlak, nepriaznivý stav aj náročné momenty. Nebola to sezóna bez chýb, ale práve spôsob, akým sme na ne reagovali, ukázal silu kolektívu.
Kto podľa teba patril medzi ťahúňov mužstva? Každý tím potrebuje hráčov, ktorí idú príkladom. Nie iba gólmi či asistenciami, ale prístupom. V našom mužstve sa našlo viacero lídrov – či už kabínových, alebo futbalových. Boli to hráči, ktorí vedeli mužstvo povzbudiť, zobrať zodpovednosť na seba a v rozhodujúcich chvíľach potiahnuť ostatných. Rovnako si však zaslúžia uznanie aj hráči z lavičky. Neraz práve oni priniesli nový impulz a otočili vývoj zápasu. Ukázali, že úspešné mužstvo netvorí len základná jedenástka, ale celý kolektív.
Kedy si na lavičke prežíval najťažšie chvíle? Najťažšie momenty boli vždy vtedy, keď sme prehrávali napriek tomu, že sme boli vyrovnaným mužstvom. Keď hráči odovzdali maximum, vytvorili si šance a futbal bol nespravodlivý. Veľmi náročné boli aj chvíle, keď bolo potrebné robiť rozhodnutia o zostave alebo striedaniach. Nikdy nie je jednoduché povedať hráčovi, že dnes začne na lavičke, keď celý týždeň poctivo pracoval. Tréner však musí myslieť na dobro celého tímu, nie jednotlivca.
Kedy si bol naopak na svojich zverencov najviac hrdý? Najviac hrdý som bol na mužstvo v zápasoch, keď sme prehrávali a napriek tomu sme sa nezlomili. Keď hráči verili jeden druhému, dodržiavali plán a otočili nepriaznivý výsledok. Takéto víťazstvá majú oveľa väčšiu hodnotu ako tie jednoznačné. Ukazujú charakter, odhodlanie a silu kolektívu.Rovnako ma tešilo, keď sme dokázali preniesť veci z tréningového procesu priamo do zápasu. Vtedy tréner vidí, že jeho práca má zmysel.
Trénoval si už viacero tímov, ako sa ti pracovalo s tým našim? S mužstvom sa mi pracovalo veľmi dobre. Intenzita tréningov bola vysoká, hráči boli ochotní učiť sa nové veci a prijímať náročné požiadavky. Samozrejme, prišla aj únava či slabšie dni, ale nikdy som nemal pocit, že by niekto nechcel pracovať pre spoločný cieľ. Ked mali hráči nejaké zranenie, nikdy sme ich nenútili aby hrali cez bolesť. Najväčšou odmenou bolo sledovať, ako sa chalani počas sezóny zlepšovali a ako sa z partie hráčov stalo skutočné mužstvo. Veľmi pozitívne takisto hodnotím, že hráči dokázali reagovať na pokyny z lavičky. Či už išlo o zmenu rozostavenia, pressing alebo úpravu organizácie hry. Nebolo to vždy dokonalé ale bolo vidieť, že mužstvo rozmýšľa futbalovo a chápe, prečo sa jednotlivé veci robia. Najviac ma potešilo, že vznikla partia, kde hráči bojovali jeden za druhého. Kde lavička žila so základnou zostavou, kde po víťazstvách oslavovali všetci a po prehrách všetci držali spolu. Takéto mužstvá bývajú dlhodobo úspešné. Samozrejme sme hodnotení na základe výsledkov a tie postupne prichádzali, sme radi aj za tú šnúru bez prehry, škoda toho posledného zápasu.
Možno je to ešte priskoro, no ako vidíš budúcu sezónu? Som presvedčený že ak budeme hladní po úspechu a budeme pracovať s rovnakým nasadením, najlepšie momenty tohto mužstva nás ešte len čakajú.
